V slovinských Alpách postavili vo výške 2070 metrov nad morom bivak, ktorého fotky obleteli svetové magazíny. Turisti v ňom môžu prespať kedykoľvek zadarmo, ale v praxi ich doň veľa nechodí. Táto časť Álp nie je preľudnená, k bivaku nevedie značka a spoľahlivý popis cesty v angličtine na internete nenájdete.

Text Martin Lipták, foto Zuzana Mitošinková

Ak máte šťastie, hore zažijete noc s čistým výhľadom na údolie aj na vrchy. Vápencové pohorie odráža mesačný svit a zvedavým povahám nedovolí zaspať. Pre oddych nie je o nič lepší ani východ slnka, ktorý sa pomaly prelieva spoza hory.

bivak_pod_skutou_01
Bivak sa nachádza pod Skutou, tretím najvyšším vrchom Kamnicko-Savinských Álp (2,532 m. n. m.). Po troch častiach ho sem v roku 2015 vyniesol armádny vrtuľník, keď došlo k rozhodnutiu nahradiť predošlú, 50 rokov starú útulňu novým dielom.

Bivak vznikol z projektu, ktorý svojim študentom na Harvardskej škole dizajnu zadali architekti zo štúdia OFIS. Hoci nie je veľký a na ležadlách prichýli 8-10 osôb, na jeho vzniku sa podieľalo viac než 60 dobrovoľníkov. „Všetci by sa zhodli na tom, že to nebol o nič menej náročný projekt než akákoľvek veľká stavba,“ hovoria architekti.

bivak_pod_skutou_02bivak_pod_skutou_03
Úlohou architektov a inžinierov bolo navrhnúť bivak tak, aby v drsnom teréne odolal extrémom počasia, ale aby zároveň nezasahoval do okolitého prostredia.

Útulňa spĺňa štandardy pasívneho domu. Aj pri nočnom ochladení je vnútri tak teplo, že nosiť spacák do výšky 2070 metrov sa zdá byť zbytočné. Podľa záznamov v návštevnej knihe bolo aj na Vianoce v bivaku 20 stupňov Celzia.

Strecha stavby odkazuje na tradičnú drevenú architektúru. Naopak špeciálna fasáda Öko Skin je skrz-naskrz moderným prvkom a vzhľadom na jej šedú farbu si bivak z diaľky možno ani nevšimnete. Kontakt s okolím zabezpečujú dve trojité panoramatické sklá.

bivak_pod_skutou_04bivak_pod_skutou_05
Vyjsť hore nie je jednoduché. Na výber sú dve cesty, z toho kratšia cez Žmavčarje trvá 5 hodín, pri neustálom stúpaní má prevýšenie 1400 metrov – a nie je značená. Ak prší, môže byť veľmi nebezpečná. Niektoré pasáže sú úzke a istené lanom, iné sú trochu klzké. A potom je tu zosúvajúca sa kamenná sutina.

Presnú trasu popisuje málokto, aj to len v slovinčine. Prejdime si ju. Na konci Kamniškej Bystrice je chata s veľkým parkoviskom, za ktorou pokračuje cesta s výstrahou nasadiť si v zime na auto reťaze. Tá vedie bez dostatočného značenia až k opustenému objektu bývalej lanovky. Takmer výlučne tu parkujú len domáci Slovinci. Nezvykne ich byť veľa a väčšina z nich šliape na Kokrško sedlo, z ktorého sa dá pokračovať ďalej na vrchy Kamnicko-Savinských Álp a je dlhšou z možností cesty na bivak pod Skutou.

bivak_pod_skutou_06bivak_pod_skutou_07
Kratšia cesta cez Žmavčarje vedie z improvizovaného parkoviska ďalej rovno, až sa zmení na lesnú cestičku, ktorú lemujú veľké balvany. Približne v tomto mieste treba zísť z lesnej cestičky vľavo a začať stúpať hore (ťažko opísať toto miesto presnejšie – skúste hľadať balvan napravo od cestičky, ktorý je navrchu veľmi porastený machom).

Istotu, že idete správne, budete mať, až keď natrafíte na ďalšiu vychodenú cestičku. Tá vás povedie celou trasou spolu so zvyškami starého červeného značenia na kameňoch. Keď sa po štyroch až piatich hodinách stúpania dostanete na dohľad od Skuty, bivak bude napravo. Na tomto mieste vás ešte čaká menší hlavolam, ako sa k bivaku vyštverať alebo preskákať cez rôzne malé priehlbiny.

Ale na konci to stojí za to. Bivak, ktorý bol postavený ako útočisko pre horolezcov na ceste za vyššími cieľmi, môže byť pre mnohých cieľom sám o sebe. Teda „pre mnohých“ – je možné, že cestou hore cez pracovný deň takmer nikoho nestretnete a hviezdnu oblohu si vychutnáte sami.

bivak_pod_skutou_08
Tipy na ďalšie miesta v okolí: Okrem samozrejmého výletu na vrcholy hôr sa môžete ísť pozrieť aj na neďaleký bivak pod Grintovcom. Známou turistickou atrakciou je Velika Planina s pastierskymi usadlosťami.

bivak_pod_skutou_09bivak_pod_skutou_10