Do Mexika som v roku 1923 išiel preto, aby som pátral po liečivých účinkoch kaktusov.

Takto fascinujúco začína svoj cestopis československý bádateľ Alberto Vojtěch Frič (1882 – 1944), ktorý bol považovaný za najväčšieho znalca kaktusov vo svojej dobe. Objavil stovky nových druhov kaktusov, zhromaždil najväčšiu európsku zbierku – a sám na sebe skúšal liečivé a narkotické účinky niektorých rastlín.

Text Zuzana Mitošinková, foto Katarína Mittáková, video Juraj Zmatek

Prvú cestu do Južnej Ameriky podnikol ako 18-ročný v roku 1901 a odvtedy žil dohromady s 36 indiánskymi kmeňmi, spisoval ich reč a pozoroval ich zvyky. Okrem botanika sa tak stal i etnografom.

„Pre všetky druhy malých bezostnatých mamilárií a echinokaktusov usporadúva kmeň Tarahumarov zvláštne obrady a prikladá im zvláštny duchovný význam. Nazýva ich zhodne jículi. Tieto rastliny žijú mnoho mesiacov po vytiahnutí zo zeme a keď sa zjedia, vzbudzujú akúsi extázu, a preto sú považované za polobohov hodných úctu a sú im prinášané obete.“

kaktusy_01kaktusy_02ÚČINKY, NIELEN LIEČIVÉ

O liečivých účinkoch niektorých kaktusov a sukulentov sa bežne hovorí aj dnes. Napríklad áloa pravá (aloe vera) je využívaná v kozmetickom priemysle na zjemnenie a obnovu pokožky. Samozrejme, môžeme diskutovať o tom, koľko takýchto účinných látok v kozmetických prípravkoch skutočne je. Najlepšie je aplikovať dužinu priamo z rastliny.

Výťažky z kaktusov a sukulentov sa využívajú aj v medicíne. Napríklad opuncia sa používa na stabilizáciu cukru v krvi.

Halucinogénne účinky kaktusmi sa spájajú so spomínanými indiánskymi kmeňmi. Psychotropné účinky alkaloidu meskalin potvrdil nemecký chemik Arthur Heffer v roku 1897. Meskalin sa získava z kaktusov rodu Lophophora. Od roku 1971 je táto droga medzinárodne zakázaná.

Nedá sa nespomenúť aj tequilu, ktorá sa páli z kmeňa modrého agáve (sukulentná rastlina z čeľade chrestovitej).

kaktusy_03kaktusy_04
U VEĽKÉHO PESTOVATEĽA KAKTUSOV

Tvary, formy, kvety robia z kaktusov a sukulentov jedinečné rastliny, obľúbené aj v interiéroch bytov. Ale mýli sa ten, kto si myslí, že im stačí málo starostlivosti, svetla, tepla a že prežijú takmer všetko. Nanešťastie to tak nefunguje.

Radosť z toho, že vám začal kaktus rýchlo rásť, môže pokaziť zistenie, že sa len ťahá za svetlom, pretože terajšie podmienky mu na život nestačia. Väčšina kaktusov rastie v skutočnosti pomaly.

O starostlivosti o kaktusy vie veľa pán Ladislav Fábián z Dvorov nad Žitavou pri Nových Zámkoch, dlhoročný pestovateľ, ktorého zbierka patrí na Slovensku medzi najväčšie.

kaktusy_05„Mal som osem rokov, keď má brat zobral k jednému staršiemu pánovi, ktorý nemal iba kaktusy, ale aj rybičky, holuby, rôzne domáce zvieratká. Zaujímal sa o všetko, čo bolo späté s prírodou. Vtedy som po prvýkrát videl kaktusy a vôbec som nevedel, čo to je. Podaroval mi môj prvý kaktus a od tej doby ma to drží. Je to už 56 rokov,“ začína pán Fábián náš rozhovor. Sme v jeho najväčšom skleníku.

„Bol som samouk, učil som sa najskôr z kníh a neskôr som zistil, že najväčšie zastúpenie kaktusárov je v Českej republike. Napojil som sa na nich. Začal som si s nimi dopisovať a zbierka sa mi rozmnožila, mal som niekoľko desiatok druhov. Potom som narukoval a keď som sa vrátil, 99 percent rastlín bolo vykapaných, takže som musel začať odznova.“

kaktusy_06
Kým dospel k tomu, čo má dnes, prišiel ešte o dve zbierky. Terajšia je preto štvrtou v poradí a je zároveň najväčšou. Hoci sa dá len ťažko zrátať, môže v nej byť až do 100-tisíc kusov rastlín.

V minulosti nebolo bežné kúpiť vzácny kaktus v obchode ako dnes. Kaktusári si museli pomáhať sami. Inzerovali a vymieňali si semená kaktusov. „Väčší kaktusári, ktorí mali prebytky a namnožené semená, vydávali tzv. zoznamy, cenníky, ktoré rozposielali na žiadosť,“ opisuje pán Fábián. „Nikdy ste však nevedeli, do čoho idete, keďže v zoznamoch boli iba názvy, žiadne fotografie.“

Dnes už má pán Fábián e-shop, v ktorom ponúka desiatky druhov rastlín.

kaktusy_07kaktusy_08PESTOVATEĽ VS. VEĽKOOBCHOD

Kaktusy sa vyskytujú prakticky na celom americkom kontinente. Rastú od Kanady až po Patagóniu, od Atlantiku až k Pacifiku. „Len zhora nadol je to zhruba 10-tisíc kilometrov, čo v praxi znamená, že v Kanade sú kaktusy zimuvzdorné. Nie sú tropickými rastlinami, ako sa niektorí domnievajú,“ vysvetľuje Ladislav Fábián.

V trópoch existujú tzv. epifitné kaktusy, ktoré však rastú najmä na stromoch (napríklad tilancie). Ďalej rastú kaktusy v subtrópoch, čo sú púšte a polopúšte, aj keď priamo v púšťach rastliny nerastú, iba v stepiach, polopúšťach a podobných podmienkach.

Mnohé z týchto rastlín sa dostanú aj do veľkoobchodov. Pán Fábián ich tam však nedodáva. Uprednostňuje osobný odber. Nie je výnimočné, že sa uňho na dvore objaví aj zájazd šesťdesiatich nemeckých záujemcov. Okrem toho chodieva aj na rôzne predajné a výstavné podujatia.

kaktusy_09kaktusy_011„Bohužiaľ, v každej veľkovýrobe, a to i v tej rastlinnej, idú dodávatelia na množstvo. A tým pádom ich nezaujímajú vedľajšie okolnosti, všetko pestujú rovnako. Používajú tzv. lignocel (kokosový savý substrát, ktorý drží vlhkosť), pri ktorom keď nepoužívate indikátor, neviete sledovať, či je zemina na dne suchá alebo mokrá,“ upozorňuje.

„Všetko sa riadi počítačom, nastavia sa ideálne teploty, percentá vzdušnej vlhkosti a podobne, čiže celé pestovanie vlastne riadi stroj. Človeka tam ani nevidíte, sú to obrovské skleníkové hangáre. Keď sa však rastlinky dostanú von, podmienky sa parametrálne odlišujú, lebo nemajú tie isté teploty, pravidelný prísun vody, živín. Aj tá zem, do ktorej ich sadia, nie je vôbec vhodná na pestovanie v byte, lebo z vrchu to vyzerá, že je suchá, pritom na dne je stále dostatok vody. Môže tak dôjsť k prelievaniu rastlín, ktoré potom do pár týždňov zahynú.“

Aké podmienky vytvára poctivý pestovateľ? Usiluje sa o to, aby rastlina dlho vydržala aj u zákazníka. Dlhovekosť sa však nedá zaručiť, pretože každý zákazník má doma iné podmienky.

„Je jasné, že rastlina uhynie, keď ju dáte do tmavého a chladného rohu,“ opisuje pán Fábián. „Najlepšie je pestovať kaktusy na mieste, ktoré je otočené na juh. Sú však aj ľudia, ktorí chcú rastlinky do kúpeľne a myslia si, že je to v poriadku. Nie je. Kaktusy potrebujú dostatok svetla. Akoby ľudia zabúdali na to, že aj ony sú živé.“

kaktusy_012kaktusy_013(NE)ATRAKTÍVNE REMESLO

Pán Fabián je členom klubu kaktusárov v Nových Zámkov. Záujem o členstvo a i zanietených pestovateľov však ubúda. Mladí neprichádzajú a pôvodní starnú.

Pôsobí tiež v redakcii časopisu Kaktusy, ktorý je určený pre slovenských a českých čitateľov. „Snažím sa však písať aj pre obyčajných ľudí, ktorých téma zaujíma, nielen pre kaktusovú odbornú verejnosť,“ hovorí o kaktusovej osvete.

V Amerike, ktorá je v rámci kaktusovej komunity považovaná  za kaktusový raj, nikdy nebol. Učiť o kaktusoch sa však dá i tu. Svedčí o tom jeho bohatá zbierka na 500 m2.

„Starostlivosť o rastliny mi zaberá všetok môj čas. Treba sa o ne starať denne. Ale možno aj vďaka tomu som oveľa zdravší ako ľudia v mojom veku. Stále mám čo robiť, mám ciele. Bez rastlín by som si nevedel predstaviť svoj život,“ hovorí pán Fábián.

Na otázku, kto sa postará o jeho kaktusy, keď už tu nebude, odpovedá s úsmevom, že on sa ešte dlho nikam nechystá. Bol by však nerád, aby jeho životné dielo skončilo v zlých rukách.

kaktusy_014kaktusy_015

Použitá literatúra: Alberto Vojtěch Frič. O kaktech a jejich narkotických účincích. Titanic, Praha 2015.