Rieky, potoky, jazerá, horské plesá, močiare. Dážď. Sieť podzemných tokov. Krajina je formovaná vodou a kvalitu vody ovplyvňuje charakter krajiny, hovoria Viera Minarovičová a Andrea Uherková z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Text Soňa Hrúziková, Viera Minarovičová a Andrea Uherková, foto Zuzana Mitošinková

Aká krajina je Slovensko z pohľadu vodných zdrojov?

Veľmi bohatá. Žitný ostrov na juhu Slovenska predstavuje jednu z najväčších zásobární podzemnej vody v strednej Európe a je to dominantný zdroj pitnej vody na Slovensku. Voda je však u nás rozmiestnená nerovnomerne. Takmer polovica významného množstva podzemnej vody sa nachádza za západnom Slovensku, v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Na druhej strane niektoré regióny východného Slovenska majú s prístupom k pitnej vode problémy a trpia jej nedostatkom.

Koľko je u nás minerálnych prameňov?

Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 1500 minerálnych prameňov. Najväčšie bohatstvo prameňov sa nachádza na severovýchodnom Slovensku, v oblasti Popradskej kotliny, Liptova, Turca, Strážovských vrchov, ale tiež v povodí Hrona, v okolí Banskej Bystrice a Zvolena, či v západnej časti Slovenského rudohoria. Na pramene najmenej výdatné sú oblasti Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.

voda_01Je niektorý z nich vzácny a výnimočný?

Slovensko je bohaté na viaceré typy minerálnych vôd. Početné sú u nás vody s vyšším obsahom železa či síry. Najznámejšou lokalitou so sírovodíkovými minerálnymi prameňmi sú Smrdáky. Koncentrácia sírovodíka v tejto oblasti je jedna z najbohatších na svete. Na Slovensku máme však vyše 200 sírnych prameňov.

Najvýznamnejšie lokality železnatých vôd s vysokým obsahom rozpustených látok sa nachádzajú v Horných Strhároch, v kúpeľoch Korytnica, Sliač a v Bardejovských kúpeľoch.

Naopak veľmi vzácne sú u nás vody s obsahom jódu. Na Slovensku sa nachádza len osem takýchto prameňov – Číž, Čáry, Gbely, Smrdáky a štyri v Oravskej Polhore.

Aký je rozdiel medzi normálnym a minerálnym prameňom?

Rozdiel spočíva v množstve minerálnych látok, ktoré voda obsahuje. Tie nadobúda pri prietoku podzemnými dutinami, keď vďaka obsahu kyseliny uhličitej narúša horniny a obohacuje sa minerálnymi látkami z nich. Za minerálnu sa považuje voda, ktorá má na liter viac ako 1 g takýchto rozpustených látok.

voda_02Ako s vodou zaobchádzame?

Voda k nám prichádza z krajiny. Nielen krajina je formovaná vodou, ale kvalita vody je daná tým, aký charakter má krajina. V zdravej, rozmanitej a vyváženej krajine je vode umožnené zotrvať, pomaly nasycovať pozemné rezervoáre a na povrchu vytvárať oázy života pre ryby, obojživelné organizmy, hmyz a vtáky.

Napriamovanie vodných tokov, zánik mokradí, nevhodné poľnohospodárske a lesohospodárske zásahy spôsobili, že krajina už nemá takú schopnosť zadržiavať vodu ako v minulosti, čo vedie k poklesu zásob spodnej vody a k zmene mikroklimatických podmienok.

Ak by sme sa chceli naučiť pristupovať ku krajine a k vode v krajine zodpovednejšie, mohli by sme sa v mnohom inšpirovať našimi predkami, ktorí mali zodpovednosť viac obsiahnutú vo svojom spôsobe života. Dnes sme od krajiny viac izolovaní a pre väčšinu ľudí už nespadá do reality každodennej skúsenosti. Preto na ňu zabúdajú a vnímajú ju len z estetického hľadiska. V domácnostiach je možné k vode pristupovať zodpovedne tak, že nou budeme šetriť a recyklovať ju.

Pitnou vodou u nás aj splachujeme. Ako inak sa to dá riešiť?

V súčasnosti existujú rôzne technické riešenia, ktoré umožňujú používať na splachovanie vodu dažďovú, úžitkovú vodu zo studne alebo vodu, ktorá už bola v domácnosti raz použitá. Domácnosti, ktoré nemajú možnosť využiť ani jednu z týchto možností, si môžu zadovážiť toalety s ekonomickým splachovaním a ušetriť tak aj polovicu súčasnej spotreby vody.

Dažďová voda, ktorú môžeme zadržiavať najmä na záhrade, je mäkšia, a preto ju by ju mohli využívať najmä ľudia z oblastí s tvrdou vodou – na umývanie či na pranie.

voda_04Zvláda sa príroda vyrovnať s množstvom odpadových vôd?

Presné množstvo odpadových látok vo vode nie je možné zmerať. Vo vzťahu odpadov či toxických látok k prostrediu navyše existuje fenomén zvaný bioakumulácia, čo je vlastne hromadenie cudzorodých látok v organizme, ktoré sa do neho rôznymi cestami dostávajú. Ich efekt nemusí byť bezprostredný, ako je efekt insekticídov na hmyz, čiže priamy úhyn. Na ich prítomnosť nemusí doplatiť jedinec nimi priamo zasiahnutý, ale až jeho potomkovia.

V modernej spoločnosti patrí medzi výrazné znečisťovatele tokov aj hormonálna antikoncepcia, ktorá sa veľmi ťažko odbúrava. Negatívne vplýva na populácie rýb v riekach a jazerách po celom svete a ohrozuje ich reprodukciu a tým aj potravinovú bezpečnosť. Ďalšími látkami sú steroidy, zostatky liečiv, pesticídy či spomaľovače ohňa. Mnohé z nich po užití zasahujú do endokrinného systému ľudí aj ostatných zvierat. Najhoršie je, ak preniknú až do pitnej vody.

Vo všeobecnosti sú vodné druhy veľmi dobrými indikátormi kvality životného prostredia. V červenom zozname ohrozených druhov majú najvyššie zastúpenie práve obojživelníky a ryby. Medzi hlavné dôvody miznutia vodných druhov patrí okrem znečistenia aj strata pôvodných biotopov. Problematika je komplexná.

voda_03Je na Zemi stále rovnaké množstvo vody?

Množstvo vody na celoplanetárnej úrovni je konštantné. Čím viac k regionálnej úrovni sa však posúvame, tým je prítomnosť a dynamika vody nerovnomernejšia a nestálejšia.

Môžu sa zásoby pitnej vody minúť?

Zásoby lokálnej pitnej vody sa môžu pokojne minúť, ak je využívaná nešetrne a jej odber je vyšší, ako sa stihne prirodzenou cestou doplniť. Na Slovensku podobný problém väčšieho rozsahu nemáme, zatiaľ máme vody relatívny dostatok. To však neznamená, že by sme ňou mali plytvať.

voda_05Nie všade na Slovensku je zavedený vodovod s pitnou vodou a ľudia sú odkázaní na vlastné studne – existuje spôsob, ako z tejto vody urobiť pitnú?

Mnohé studne obsahujú vodu nezávadnú a pitnú a ako bonus ešte aj neupravenú chlórom. Je však pravda, že 80 až 85 % vodných zdrojov pre individuálne zásobovanie podľa výskumov nevyhovuje hygienickým požiadavkám. Táto voda predstavuje trvalé riziko ohrozenia zdravia alebo má nevyhovujúce senzorické vlastnosti. Najčastejšie ide o nadlimitné hodnoty indikátorov fekálneho znečistenia, dusičnanov a železa. Dôležité je spraviť si rozbor vody, aby sme vedeli, čo sa v nej nachádza a čo z nej chceme odstrániť.

Existujú viaceré spôsoby, ako vodu upraviť na pitnú. Pri mechanickom spôsobe sa pomocou filtračných zložiek odstraňujú z vody mechanické nečistoty, ako piesok, íl a organické materiály. Špeciálnou filtráciou sa odstraňuje aj železo a mangán. Z hnojív presakujúcich do odpadových vôd a septikov sa do spodných vôd dostávajú dusičnany. Na ich odstránenie sa používa iónová výmena, reverzná osmóza a elektrodialýza. Na dezinfekciu vody sa bežne používa chlór, pridávaný vo forme roztoku.

Niečo dôležité na záver:

*Na svete je z celkového množstva vody 2,5 až 3 % sladkej vody. Zvyšok tvorí slaná voda. Avšak iba 1 % z celkového množstva sladkej vody je dostupné pre priame využitie človekom. Ide o vodu v jazerách, nádržiach a podzemných zdrojoch (Alexander Ač – Centrum výskumu globálnej zmeny AV ČR).

**Rady by sme v súvislosti s našim vodným bohatstvom dali do pozornosti aj iniciatívu Za živé rieky, ktorá sa snaží zabrániť nezmyselnej výstavbe malých vodných elektrárni, ktoré budú mať negatívny vplyv nielen na chod našich vôd, ale i život v nich – ryby, vodné vtáctvo a pod.